Múry Reštaurácie Fatima pamätajú ešte obdobie rodu Štefana Zápoľského, ktorý vraj kedysi väznil na Trenčianskom hrade jednu z dcér tureckého veľvezíra Mižaního.
Keď ju unášal jej vyvolený Omar, zachytil sa jej závoj na šípkovom kríku v ostrej zákrute. Hostinec, ktorý vznikol na tomto mieste, preto niesol meno Závoj, a dnes sa volá Fatima. To vraví jedna z verzií starej známej legendy, no skutočnosť je, ako to už býva, celkom iná.
Naša história siaha do obdobia prelomu 13. až 14. stor., kedy na pozemku ležiacom v ohybe prístupovej cesty na hrad v tesnej blízkosti farského kostola bol na strmom svahu, v tom čase nazývaný „Hôrka“, postavený podpivničený gotický dom, ktorý neskôr v 15 stor. slúžil ako fara a služobný byt pre organistu mesta Trenčín. (Terajšia časť, ktorá je pod úrovňou terénu, v tomto čase slúžiaca ako slovenská koliba). Neskoršou prístavbou v tomto období sa pôvodná dvojpriestorová budova zväčšila a získala v pôdoryse tvar písmena „L“.
Podľa písomných prameňov v roku 1528 pri veľkom požiari hradu a celého mesta bola poškodená a zničená aj pôvodná budova. Po požiari pozemok s farou pripadol, aj napriek protestom mesta, hradnému kapitánovi, ktorý tu v roku 1550 začal stavať stajne, potrebné v čase, keď mal prísť na hrad kráľ Maximilián. Tento pozemok aj s budovou patriaci mestu si hradní páni natrvalo prisvojili.
Vstupovalo sa do dlhej komunikačnej chodby, z ktorej sa vchádzalo do všetkých miestností. Priestory terajšej kaviarne plnili funkciu hostinca. Ostatné priestory otočené smerom k farským schodom slúžili pre ubytovanie hostinského a jeho rodiny. Suterén, dnešná slovenská koliba, bol sklad potravín a vína.
Od polovice 17. stor., v súvislosti s tureckým nebezpečím, na hrade sídlila stála cisárska posádka, a preto si vojenský erár prenajímal domy na kasárenské účely. Aj panský hostinec, v tom čase rozľahlý dom Pavla Príleského, v roku 1757 slúžil ako ubytovňa vojakov – kasárne. V tomto období je datovaná stavebná fáza, keď prístavbou do dvora vynikol dispozičný trojtrakt.
V roku 1790, keď pri mestskom požiari vyhorel hrad, oheň neobišiel ani objekt hostinca. Ďalší mestský požiar zúril v okolí objektu v roku 1886. V roku 1905 darovala dcéra baróna Simona Sinu Ifigénia de Castri hrad a k nemu patriace pozemky vrátane hostinca Závoj mestu. V tom čase objekt už nebol hostincom.
V roku 1911 tu býval poštový úradník a bol tu zriadený obchod. V roku 1918 budovu užíval mestský policajt a kaderníčka. V 20. rokoch 20. storočia k pôvodným častiam budovy bola dostavaná časť, ktorá vyplnila priestor medzi Margitinou sálou a prístupovou cestou smerom k hradu.
Ani nie po 20 rokoch, v roku 2016, Fatima prešla opätovnou rekonštrukciou, ktorá jej vdýchla novú krásu a zdôraznila jej čaro a noblesu, aby si vás podmanila krásnym prostredím, príjemnou a jedinečnou atmosférou, ktorú si môžete dnes vychutnávať v plných dúškoch.
V 30. rokoch minulého storočia došlo v celom objekte k rozsiahlym zemným prácam, ktoré od základu zmenili profil terénu na pozemku. Na miesto strmého svahu bola dobudovaná terasa s nočným klubom priamo pod ňou. Po úprave už objekt fungoval ako kaviareň s letnou terasou.
Počas druhej svetovej vojny, keď Nemci obsadili mesto Trenčín, skonfiškovali vtedajšiu reštauráciu. V 50. rokoch znárodňovania objekt slúžil rôzny účelom, bol tu luxusný bar, kaviareň, ale aj hotel a reštaurácia.
V 90. rokoch objekt postupne prešiel rukami niekoľkých vlastníkov, a okrem reštaurácie priestor slúžil aj ako hotel.
V roku 1998 noví majitelia vracajú schátralému objektu jeho pôvodnú podobu a filozofiu. Rozhodli sa nadviazať na 500 ročnú históriu, keď ešte múry pôvodného hostinca vítali hostí. Citlivou a náročnou rekonštrukciou historickej budovy prinavrátili dnešnej reštaurácii slávu dávnych čias.
Zdroj: Nálezová správa architektonického prieskumu, Bratislava, 06/1991 | Spory mesta Trenčín 2/2008, V. Bernátová | Trenčan 02/2009
